Budúci týždeň tlačíme printy, asi v utorok. Všetci moji obchodní partneri sú malé firmičky. Preto vždy prosím, aby ste boli trpezliví. Raz vám ten balík príde.
Lebo každý print, každý jeden kalendár ide rukami konkrétneho človeka, s ktorým som už za ten čas priateľka. Viem aké majú deti a čo ich práve baví, viem, ak sú chorí, alebo riešia zdravotné problémy s babkou, mám tých ľudí rada.
Kým ja balím každý jeden kalendár do dôsledne zbaleného balíka, tak niekde inde milá žienka ukladá na seba jednotlivé mesiace, spája ich a potom mi poobede píše, že dnes som stihla len 30, zajtra pár pošlem. A inde zase ďalší dobrý človek vyberá z tlačiarne a orezáva hebké listy bavlneného papiera s najdokonalejšou farebnou tlačou, mäkké ako perinka a dáva medzi ne dôsledne odstrihnuté štvorce jemnej textílie, aby sa im nič nestalo, keď ich budem prevážať domov kľukatými cestami, od jednej sopky k druhej.
Teraz si spravím čaj, zapnem detektívku a budem maľovať. Trošku si oddýchnem od balenia, lebo ďalšia porcia kalendárov ešte nedorazila.
Je milé čítať si pri ich balení poznámky od vás, ďakujem, fakt sa bavím, len sa mi nedá odpísať. Ale aj taká mini poznámka "Matrika" mi spraví lepšiu náladu, lebo odtiaľ mi už prišlo niekoľko špionážnych informácii o kancelárii plnej mojich obrazov a ako raz majiteľka príde do peňazí, keď ich predá. Bola som teraz v miestnych potravinách nakúpiť si. Retro. Prekrajovali sme si tam s nejakou babičkou chlieb. Ja som tento víkend sama, ona je s mužom, tak sme si ho rozdelili spravodlivo. Mne menšiu polku, im väčšiu. A potom že väčšia polovica a menšia polovica neexistujú. Bullshit.
Mám v poličke namaľovaný obraz "Mlčať je zlato". Sú situácie, kedy je opak pravdou, ale v tomto krásnom kúte sveta, kde si Pámbožko kompenzoval krásu prírody demenciou obyvateľstva, aj toho najvyššieho cirkevného, sa prikláňam k tej verzii, že lepšie držať hubu, než byť za bigotného kkta.
Týmto by som moju sobotňajšiu kázeň uzavrela.
Koniec hlásenia, amen, pohov!